Samojazdiace autá - svetlá budúcnosť, či skôr nočná mora?

Začiatkom roka 2016 to vyzerá tak, že so samojazdiacimi autami to zainteresovaní veľkí aj menší hráči myslia naozaj vážne. Nvidia predstavila superpočítač, Google sa dohodol s Fordom, alebo Tesla ktorá postupnými krokmi dostáva určité autonómne prvky priamo do premávky. Rozobrať a domyslieť všetky možné hrozby ktoré budú s touto technológiou spojené je, obávam sa, nad moje sily a určite by sa dalo o tom blogovať možno aj celý tento rok.

Zaujal ma však hlavne článok od Coryho Doctorowa, ktorý rozoberá v zásade len dve, ale o to podstatnejšie problémy:

1. Samojazdiace autá budú musieť počas jazdy robiť množstvo rozhodnutí, vrátane tých najzávažnejších. Takzvaná električková dilema je morálny problém, ktorý samojazdiace autá prenesú z roviny viac-menej teoretickej do každodenného života. Keď ju zjednodušíme a aplikujeme na našu situáciu, tak pojednáva o tom či v kritickej situácii vaše auto uprednostní váš život (tak ako by ste to urobili určite vy keby ste sedeli za volantom - pud sebazáchovy nepustí), alebo uprednostní napríklad záchranu piatich detí, ktoré nečakane vbehli na cestu. Uplatní sa chladný kalkul alebo budú mať pasažieri v aute prednosť? Nebudem tu rozoberať, čo je dobré, lepšie alebo správne - to nechávam filozofom. Som si však istý, že mnohým ľuďom nebude páve príjemné sedieť v aute ktoré ich môže obetovať, a to nás privádza k druhému problému, ktorý Cory rozoberal.

2. Nielen implementované riešenie električkovej dilemy, ale napríklad aj obmedzenie rýchlosti alebo iné predpisy, ktoré budú samojazdiace autá dodržiavať sa stanú terčom pokusov o neautorizované zmeny a zásahy. Dokážeme vôbec zostaviť tak komplexný software bez toho, aby ho nikto nedokázal nabúrať a pozmeniť vo svoj prospech a na svoj obraz? Myslím, že odpoveď tušíte všetci. Software píšu ľudia, ľudia robia chyby a chyby sa následne dajú zneužiť. Čím je systém komplexnejší, tým viac chýb v ňom nájdete - to je žiaľ holý fakt.